Včera som mal s výnimočnou osobou rozhovor o žiarlivosti. Kedysi bola mojou častou spoločníčkou, objavovala sa viac, než by som si prial. No časom a skúsenosťami som z toho vyrástol, akoby sa táto emócia z môjho života vytratila. Teraz sa pýtam – je to preto, že tak hlboko dôverujem, alebo preto, že ak by vo mne žiarlivosť vznikla, znamenalo by to, že tá osoba nie je pre mňa? Možno je práve neprítomnosť žiarlivosti tým najsilnejším znakom pokoja a skutočnej harmónie vo vzťahu. Aký je Váš názor ?